V roku 2010 zasvietilo malé svetielko nádeje na našej politickej scéne v podobe liberálnej SaS. Aj ja som uveril, že vyrastá reálna opozícia tak voči Ficovi ako voči „starej“ pravici strihu Mikuláša Dzurindu. Dnes viem, že to boli naivné a prehnané očakávania. Asi si budem musieť ešte počkať na pravú a nefalšovanú liberálnu stranu…
Ale poďme pekne na začiatok. Vždy som mal problém vybrať si vhodnú pravicovú stranu z ponuky, ktorá bola na slovenskej politickej scéne. Dôvody boli dva. Väčšina sa jednoducho počas rokov fungovania zdiskreditovala a druhým dôvodom bol fakt, že na Slovensku máme len konzervatívne pravicové strany, ktoré nie sú príliš dôveryhodné najmä po tých rokoch v politike. Voliť som napriek tomu chodil. Boli pri tom zaťaté zuby a drobná triaška, ale zvládol som to.
SaS-ka na začiatku vyzerala ako rozumná alternatíva, ponúkala aj neopozerané tváre v politike, sľubovala presadzovanie liberálnych tém, ktoré mi boli naozaj blízke. S čím som mal problém hneď na začiatku bol Igor Matovič. Po internete koloval manifest, ktorý napísal a po prečítaní pár riadkov bolo jasné, že tento človek má od liberalizmu strašne ďaleko. Voľby dopadli nad očakávanie dobre a aj vďaka môjmu hlasu bola SaS jednoznačne prekvapením volieb! SMER, našťastie, napriek víťazstvu nezostavil vládu, Richard Sulík sa stal predsedom parlamentu a SaS-ka obsadila aj niektoré ministerské posty. Všetko išlo zatiaľ na výbornú, strana deklarovala, že témy, vďaka ktorým ich voliči dostali do parlamentu , budú pre nich samozrejme prioritou. Veľmi sympatické mi boli aj vyhlásenia nového predsedu NR SR Richarda Sulíka citujem: “Ja si z parlamentu holubník robiť nenechám“ . „Nemusí sa to páčiť skúseným starým harcovníkom, môžu ma označovať koľko chcú za neskúseného, ale keď raz tam niekto chodiť nebude, tak výplatu neuvidí,“ vyhlásil pán Sulík. Pre mňa to bolo revolučné vyhlásenie, pretože naši poslanci berú slušné peniaze a mnohí nich doslova za ničnerobenie. Bol som rád, že bude zavedená nová politická kultúra a poriadok, na slovenské pomery nevídaný počin. Bol som ochotný prehliadať egocentrické a často nevypočítateľné správanie Richarda Sulíka. (ponožkami vypchaté trenky pána Sulíka na karnevale celkom pobavili J )
Bohužiaľ však prišlo vytriezvenie. Presadzovanie tém zrazu nebolo dôležité, namiesto vládnutia boli na programe dennodenné hádky a osočovanie, politické prešľapy a zase hádky. Namiesto novej politickej kultúry prišla kauza SaSanka a zisťujeme, že Richard Sulík sa stretáva s Marianom Kočnerom – podnikateľom, ktorý bol na mafiánskych zoznamoch a zásobuje ho dôvernými informáciami. Minister obrany a člen SaS pán Galko bol odvolaný z funkcie za kauzu odpočúvania novinárov (podobné veci sa diali naposledy za éry pána Mečiara). Pani Nicholsonová s úplnym kľudom vyhlásila, že zástupcovia firiem, ktoré boli možnými kandidátmi alebo účastníkmi pri realizácii niekoľko miliónového projektu e-pay kariet, práve konzultujú s úradníkmi prípravu zadania obstarávania. Samotná SaSka začala byť nestabilná. Po povalení vlastnej vlády sa namiesto konsolidácie rozhádala vo vnútri a SaSke sa rozpadal poslanecký klub. Fico zatiaľ spokojne sedel v opozičnej lavici a zabával sa na vás. Až neskôr sa jeden z vašich ministrov priznal, že dôvod padnutia vlády bol veľmi jednoduchý. Podľa jeho slov vtedy R. Sulík povedal: „Predstavte si titulku vo Financial Times „Sulík zastavil euroval!“ Toto bolo za tým? Ego jedného politika? Túžba po 5-ich minútach slávy?
SaS dnes – po pôsobení v opozícii: Rozpadnutý poslanecký klub, nestabilná strana, úplne odklonenie sa od pôvodných tém, slabá dochádzka v parlamente,… Jozef Mihál, poslanec za SaS, je v druhý najväčší absentér zo všetkých poslancov parlamentu a takmer celý zvyšok klubu mu úspešne konkuruje (zdroj: verejne dostupná dochádzka poslancov NR SR a údaje v médiach). Richard Sulík bol zvolený do Europarlamentu a dnes má dochádzku na úrovni 11,54 (Patrí medzi najväčších absentérov v Europarlamente vôbec). Ten Richard Sulík, ktorý kritizoval neefektívnosť a zlé hospodárenie EÚ sa „upratal“ do Europarlamentu za desiatky tisíc eur ročne.
Stalo sa presne to, čo sme nechceli. SaS je štandardná slovenská politická strana, zo všetkým čo tomu patrí. Nestabilná a nedôveryhodná vo vnútri aj navonok. Buď kydáte sami na seba, alebo na možných koaličných partnerov. Tematicky „lietate“ od sulíkovho euroskepticizmu a xenofóbie po kultúrny liberalizmus Poliačika a Nicholsonovej, teda vajatanie a žiadny jasný čitateľný profil.
Dostali ste šancu vládnuť. A vizitka? Rozbili ste v rekordne krátkom čase vládu a umožnili samovládu Fica, rozbili ste vlastnú stranu, liberálne témy pre vás prestali byť dôležité. A vysvedčenie? Strana, ktorá sa potáca na hranici zvoliteľnosti, alebo pod ňou. Namiesto chlapského jednania zúfalo cez médiá žobrete o hlasy iných strán. Takto skrátka nevyzerá dôveryhodný a spoľahlivý partner…Naše partnerstvo volič – strana sa definitívne skončilo. Šancí ste dostali viac ako ste si zaslúžili…