Smer nie je vrece plné odpadkov

2. augusta 2016, Roman Novák, Nezaradené

Tričká, samolepky, koncerty, jedlo – aj takýmto spôsobom sa Igor Matovič všemožne snaží bojovať proti vládnym predstaviteľom. Z opozičných politikov sa v podstate stáva nekvalitný event management.

Osobne neviem, kde sa tu stráca politická kultúra a odbornosť, avšak v poslaneckých kluboch opozičných strán už také niečo nájdeme len veľmi ojedinele. Inak povedané, politik je dnes viac hercom ako odborníkom a reprezentantom spoločnosti. Je síce pekné, že Matovič, Sulík a Lipšic sa tvária, že protesty zlomku obyvateľstva sú modernou revolúciou, ale v tomto prípade podľa môjho skromného názoru naozaj ostávame len pri nesprávnej interpretácii situácie.

Tí traja nezachraňujú ľudí, ale svoje chudobné politické kariéry. Zabúdajú pri tom spomenúť, že Lipšic už dvakrát ministroval, že Matovič sa v podstate podieľal na rozhodovaní v koaličnej rade Radičovej vlády a že tomu nie je tak dávno, čo sa s Kaliňákom pretŕčal na tlačovkách spolu so svojim nominantom, ktorý bol reálnou súčasťou vlády Fico II, no a v neposlednom rade je dôležitý aj fakt, že Sulík mal v minulosti kampaň postavenú na 2 témach (marihuana, LGBT), v ktorých Slovensko počas Radičovej vlády nespravilo krok vpred, ale skôr vzad. – A to hovorím len príklady, aby sme si nemysleli, že sa naozaj bavíme o mladých puškách.

Na druhej strane ostáva pravdou, že Fico ako premiér by mal zvážiť závažnosť podozrení, ktoré existujú proti Kaliňákovi. Netreba však všetkých ľudí blízkych Smeru hádzať do jedného vreca. Aj medzi členmi vlády predsa dokážeme nájsť nominantov, ktorí sa snažia robiť proaktívnu, modernú, ale najmä odbornú politiku, ktorej ambíciou je to, aby Slovensko hospodárilo naozaj efektívne a nie rozmarne. Informácie o pozitívnych krokoch sa však pravdepodobne cez médiá financované z pravicového prostredia až k ľuďom nedostanú.

Podstata článku je už snáď čitateľom jasná. Skúsme neškatulkovať, ale pozerať sa na osobnosti, nie na skupinky. Ak aj Kaliňák niečo za ušami má, nič to nemení na tom, že Kažimír, Pellegrini, Drucker a spol. môžu byť schopní a správni ľudia. Je to postavené na úplne rovnakom princípe, ako moja úvaha o opozícii – Matovič, Sulík a Lipšic sú šašovia… možno sa okolo nich ale pár schopných ľudí nájde… pri pohľade na nich je však táto predstava veľmi ťažká.