Ministerstvo vnútra reagovalo na ostré vyjadrenie strany SaS prostredníctvom tlačovej správy. Vo všeobecnosti vraj útoky strany na orgány činné v trestnom konaní presahujú medze slušnosti.
Útoky na vyšetrovateľov, policajtov a prokuratúru sú v poslednej dobe náplňou práce členov strany SaS. Reakcia ministerstva vnútra však na seba nenechala dlho čakať a mňa osobne tento „battle“ zaujal na toľko, že by som vám ho chcel priblížiť bližšie.
Poslanci SaS podľa ministerstva môžu útočiť najmä z dôvodu, že sa potrebujú brániť voči obvineniam, ktoré sú vznesené aj na niektorých opozičných poslancov. V podstate si chcú udržať povesť nevinných pozorovateľov, ktorí sú svätejší ako hocikto iný na svete. Zaujímavý je najmä fakt, že k takýmto útokom dlho neprichádzalo a pozorujeme ich až v momente, kedy existujú vyšetrovania vedené v súvislosti s rôznymi podozreniami na trestné činy vykonané opozičnými politikmi. Nechcem sa zastávať vládnych politikov, ani tých opozičných, ale aj ja ako nezainteresovaná osoba pozorujem, že konanie opozície je prinajmenšom podozrivé.
Ministerstvo ďalej upozornilo, že orgány činné v trestnom konaní svoju prácu vykonávajú ako nezávislý subjekt a pod dozorom prokuratúry. Nemal by teda existovať dôvod na to, aby politici kritizovali kroky týchto orgánov. Z dlhodobej skúsenosti však vieme, že opozičnou politikou už dávno nie je faktická argumentačná konfrontácia, ale vytváranie senzácii. Nechcem ale generalizovať, no vo väčšine prípadov sa tieto umelo vytvorené senzácie ukázali byť neopodstatnenými.
Strana SaS navyše ani moc nemá morálne právo vyskakovať v takejto veci. Bol to totižto v minulosti práve exminister obrany Galko, kto nechával odpočúvať a prenasledovať ľudí, dokonca aj partnerov z vtedajšej vládnej koalície – teda vo veľkom zneužíval svoje postavenie.
Záver? Buďme moralisti, ale uvedomme si kedy je to vhodné a kedy nie. Pokusy SaS v tejto veci totižto momentálne vyznievajú celkom smiešne.