Daniela Lipšica som voľakedy dávno mal za celkom inteligentného odborníka v oblasti práva a spravodlivosti. Odvtedy sa, bohužiaľ, veľmi zmenil. Podľa môjho názoru sa z neho vplyvom Igora Matoviča stal nečestný človek. Ak by sa niekto pozrel na konkrétne včerajšie vyjadrenia, výsledná štatistika by určite vypovedala o tom, že Daniel Lipšic v diskusnej relácii na TA3 (kde nemal oponenta) jednoznačne atakoval niektoré rozhovory Igora Matoviča – v počte klamstiev a zavádzaní.
Dnes už to hovorí veľa ľudí – mienku verejnosti nemôže určovať pár ľudí pred Bonaparte. V prvom rade preto, že Bonaparte nie je ničím viac, ako len politickou kampaňou, v druhom rade zas preto, že tieto protesty mali takú nízku podporu, že by ľudia zúčastňujúci sa na nich nezaplnili ani halu základnej školy.
Nerozumiem, prečo Lipšic neostal pri odbornej práci. Aj v čase svojej najväčšej politickej „slávy“ predsa nepatril medzi tých, čo len tak hádzali obvinenia z rukáva. Vždy pôsobil suverénne a odborne. Čo sa s ním teda deje pod vedením Igora Matoviča? Uvedomuje si, že sa ho včera absolútne nedalo ani len počúvať?!
Témou, ktorú dnes Lipšic prostredníctvom médií otvoril, je nový rokovací poriadok NR SR, navrhnutý jej predsedom Andrejom Dankom. Na rozdiel od Lipšica v tomto navrhovanom novom znení rokovacieho poriadku problém nevidím. Naopak, vidím tam minimálne dva veľmi progresívne body. Prvým z nich je časové obmedzenie vystúpení poslancov NR SR na 20 minút. V tomto kroku vidím zmysel najmä preto, že niektorým politikom reálne chýba schopnosť argumentovať rýchlo a bez obťažovania ľudí siahodlhými rečami o všeličom možnom, len nie o podstate veci. Okrem toho, dobrý odborník sa musí vedieť vyjadriť v rámci svojho odboru jasne a stručne a to najmä pokiaľ ide o tvorbu pravidiel, ktoré v NR SR fakticky vznikajú. Druhým, veľmi progresívnym bodom, je možnosť europoslancov vystúpiť v pléne NR SR. V rámci toho, aby sme už Brusel nemuseli považovať za niečo extrémne vzdialené, by to bol veľmi dobrý krok.
Na záver by som dodal, že veľa vecí, vrátane nového rokovacieho poriadku, vznikalo ako dielo spolupráce koalície a opozície. Pre ľudí ako Lipšic je však ťažké po toľkej kritike, ktorú zo seba sypú, uznať fakt, že spolupráca existuje, lebo jej transparentnosť by bola pre opozíciu z marketingového hľadiska nevýhodnou.