Nie je to tak dávno, čo sa snažilo pár opozičných poslankýň a poslancov zviditeľniť vďaka kauze Čistý deň, ktorá popravde povedané zarezonovala celým Slovenskom. Následkom tejto kauzy bolo zjavné očiernenie zariadenia Čistý deň a niekedy až takmer panické články médií, ktoré majú čo to spoločné s oligarchami financujúcimi našu neschopnú opozíciu.
Základným cieľom poslankyne Blahovej a jej spoločníčok (napr. poslankyňa Jurinová) nebolo pomôcť dotknutým osobám, ale nahnať si hlasy do volieb. Cieľom nebolo dokonca ani odhaliť pravdu, alebo spolupracovať s maloletou. Na Slovensku bola vytvorená mierna panika, po ktorej by málokto zveril svoje dieťa podobnému zariadeniu. Je však takýto výsledok voči zariadeniu spravodlivý? Čas pomaly ukazuje, že ani nie.
Prvé pochybnosti som dostal, keď maloletá Natália prejavila prinajmenšom zvláštne správanie ku svojej matke. Odmietanie vzájomného stretnutia určite má nejaký dôvod a takmer naisto je tento dôvod veľmi závažný, keďže napríklad ja si neviem predstaviť, že by sa môj vzťah s mamou dostal do bodu, kedy by som sa s ňou nechcel stretnúť. Postupne vyplávalo na povrch, že Natália išla do pohlavného styku dobrovoľne, čo by síce nemenilo fakt, že určitý zločin nastal, avšak menilo by to povahu celej kauzy a reči o neschopnom sociálnom systéme a kontrole by tým pádom boli naozaj neopodstatnené.
Následný vývoj bol ešte o trochu zamotanejší. Opozícia sa prostredníctvom tlačoviek a spriatelených médií snažila navodiť dojem, že so zariadením majú zlú skúsenosť vlastne úplne všetci a všetci by odtiaľ najradšej utekali poriadne rýchlym šprintom. Niektorí sa dokonca znížili k takému očierneniu, že zariadenie nazývali a možno aj dodnes nazývajú zariadením hrôzy a podobne. Ja by som sa osobne neznižoval k takýmto slovám, pokiaľ by som nemal v ruke jasné výsledky vyšetrovania.
Treba si v prvom rade uvedomiť, že ak si vezmeme v úvahu reči opozičných poslankýň na čele s Blahovou, konkrétnych detí a ich rodičov, prichádzame k zaujímavému záveru, že táto kauza bola zjavne nafúknutá opozíciou za účelom zvýšiť svoje preferencie. Pokiaľ ako verejnosť neveríte tým deťom, mohli by ste veriť aspoň ich rodičom a ich vnímanie celej situácie sa líši od vnímania opozície. Rozdiel je však v tom, že dotknuté osoby situáciou žijú, zatiaľ čo opozícia o nej nič nevie.
Vo všeobecnosti som sklamaný. Sklamaný najmä z toho, že kam až môže v dnešnej dobe zájsť politický boj. Ten bol vždy neľútostný, ale nepamätám si, kedy sa pre účel zvýšenia preferencií zneužívali deti. Opozičné taktiky strácajú akúkoľvek slušnosť a morálnosť a pevne verím, že ľudia si takéto veci všímajú a pamätajú.