Je pravda, že s niektorými krokmi terajšej vlády človek nemôže súhlasiť, veď to nie je tak dávno, čo sme sa dozvedeli o prinajmenšom zvláštnych nomináciách SNS na niektoré pozície. Treba sa však vždy držať starého známeho esejového pravidla – téza, antitéza a syntéza.
Znamená to asi toľko, že pri posudzovaní negatív netreba nikdy zabúdať na to, že je v rámci objektivity vždy vhodné vystihnúť aj aké také pozitíva a naopak. Ak to človek nerobí, nemôže sám seba nazývať objektívnym.
Dnes však chcem väčšinu blogu venovať novoprijatému protischránkovému zákonu, ktorý by mal urobiť verejné obstarávanie na Slovensku čistejším. Samozrejme, že dnes ešte nemôžeme hovoriť o konkrétnostiach v súvislosti s reálnym dopadom zákona, avšak nejaké predstavy už určite každý z nás zaujímajúcich sa o túto problematiku má. Zákon je vo svojej podstate jedinečný, keďže v rámci okolitých krajín nemá obdobu. Táto informácia je pozitívna z pohľadu myšlienky, avšak treba mať na pamäti aj úskalia, ktoré môžu byť spôsobené malou skúsenosťou so sfunkčnením podobného zákona. Pri implementácii teda treba dodržiavať určitú opatrnosť, aby sa zákon nestal kontraproduktívnym a o to viac, keď sa jedná o verejný sektor.
Za najdôležitejší prínos zákona považujem ešte väčšiu transparentnosť firiem, ktoré by chceli obchodovať s verejným sektorom. Veľa kauzám z minulosti by sa dalo predísť práve správnym fungovaním tohto zákona. Osobne si myslím, že ak sa u nás osvedčí, inšpiruje sa aj väčšina krajín EÚ a to najmä tie, ktoré boli konfrontované s podobnými kauzami ako naša krajina.
Ďalším pozitívnym aspektom je spolupráca naprieč celým politickým spektrom v NR SR. Opozícia si v tomto prípade uvedomila, že spolupráca bude prospešná pre všetkých. Aj napriek tomu očakávam po nejakom čase kritiku, lebo to tak už chodí. Priznám sa však, že som sám zvedavý, čo vytiahnu – keď to príde. Prvá kritika už prakticky prišla a týkala sa najmä medzier v zákone. Ak sa tieto medzery odhalia v praxi, tak netreba zabúdať, že tento zákon schválilo celé politické spektrum a v prípade problémov si rovnako aj celé politické spektrum musí priznať chyby. Verím však, že chyby nebudú a ak áno, tak len malého rozsahu.
Predpokladám, že práca vlády v rámci odstraňovania možných príležitostí na vznik zbytočných a hlúpych káuz sa ešte neskončila a že aj do budúcna budeme svedkami spojenia politickej scény pre dobrú vec.