Matovičova trápna hra

5. februára 2017, Roman Novák, Nezaradené

Posledné dni sa novinári venovali najmä cenovej politike ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) a chybným krokom jeho bývalého čelného predstaviteľa Holjenčíka. Na jednej strane sa udiali neospravedlniteľné chyby, na strane druhej bola vyvodená zodpovednosť a naznačená vysoko pravdepodobná náprava.

Je samozrejmé, že si ľudia na strednom a východnom Slovensku nemôžu dovoliť platiť také sumy, ako po nich ÚRSO požaduje/požadoval. Nezhodnem sa však s opozíciou v tom, že by toto bola neospravedlniteľná chyba a že by na ňu nikto nereagoval. Ihneď po prevalení tejto ďalšej opozíciou a médiami uvarenej pseudokauzy premiér zvolal tlačovku, na ktorej ubezpečil spotrebiteľov, že nastane spravodlivá náprava. To, že zatiaľ nešpecifikoval jej podobu, sa nedá považovať za nečinnosť. Boli dané určité sľuby, ktorých nesplnenie by v tomto štádiu bolo pre premiéra hotovou samovraždou.

Samozrejme, nebol by to Igor Matovič a jeho trápne hnutie, keby si obratom nezačali robiť kampaň na rozhorčenosti ľudí. A svoje si myslím aj o ľuďoch, ktorí s nimi v týchto ich divadielkach spolupracujú. Je to už vrcholne trápne a až príliš okaté. Postaviť si na tlačovku dvoch východniarov, viditeľne nasilu hovoriacich východniarskym nárečím, tak to je samo o sebe od veci. Nechať ich však takmer vyplakávať pred kamerou (s určitosťou za dobrý honorár), tak to by som očakával skôr od režiséra filmu, nie od poslanca NR SR.

Do toho mi to celé príde ako pes na oko. Keď veľký podnikateľ a pravicový politik Matovič vystúpi na tlačovke s tým, ako vláda trápi ľudí na východe. Ako je známe, na východe žijú skôr ľudia s nižším príjmom. Chce mi snáď Matovič tvrdiť, že keď bol vládnym poslancom, sa týmto ľuďom pomáhalo viac? To snáď nie, veď presne tie príjmové skupiny, ktoré teraz Matovič akože chráni, boli za každej jednej pravicovej vlády (aj tej, ktorej súčasťou bol fakticky aj Matovič) utláčané.

Netvárme sa teda, že je Matovič novodobý Jánošík. No čo už. Keď dáte výkal do rúry, začne si pomaly myslieť, že je koláč.