Z politologického hľadiska je určite zaujímavým výskum krokov opozície, ktoré sú postupom času stále zvláštnejšie a zvláštnejšie. Odchody z parlamentu určite nie sú správnymi krokmi, ale za tie bude niesť opozícia zodpovednosť už v najbližších voľbách. Ako chcú presadzovať svoje myšlienky, ak vôbec nejaké majú, mimo parlament?
Odchod Matoviča z parlamentu určite nie je férovým krokom smerom k jeho voličom, ktorí do neho, aj keď nepochopiteľné, kládli určité nádeje. Matovič pri tom spravil v poslednej dobe viacero nepochopiteľných chýb, ktoré ho stoja hlasy voličov. Tento človek nikdy nebol prototypom citlivého politika, no práve city boli niečím, na čo sa Matovič od začiatku nového roka snažil tlačiť a kontinuálne na ne tlačí až dodnes. K jasnému pravičiarovi sa to ale vôbec nehodí a vyznie to vyslovene trápne, keďže mi to ako obyčajnému človeku príde ako trápne divadlo bez akejkoľvek hlbšej myšlienky.
Matovič ale nie je jediným výrazným opozičným politikom, ktorý v poslednej dobe opustil poslanecké lavice. Do Bruselu a Štrasburgu sa vydal Richard Sulík, pre výraznú kauzu poslanecké lavice opustil zase Daniel Lipšic. Otázka je teda logická. Kto bol a bude lídrom opozície v nadchádzajúcom období? Všetky výrazné osobnosti parlament opustili, no ani keď v ňom boli sa nedal určiť jednoznačný líder. Svoju úlohu v tom zohráva jednak neschopnosť a nekompetentnosť pravicových politikov, no aj sledovanie vlastných cieľov, čo im vo svojej podstate bráni dospieť k výraznejším dohodám.
Portál čas.sk nám ponúka niekoľko odpovedí na budúcnosť, no ani tie nie sú dostatočné. Boris Kollár a Marián Kotleba sa pre svoje radikálne názory neskombinovateľné s názormi zbytku opozície lídrami stať nemôžu. Títo ľudia síce oslovujú určitú skupiny ľudí, no v žiadnom prípade nemajú dosah na celé spektrum opozície. Veronika Remišová zas trpí značnou obmedzenosťou v odbornosti a táto chyba z nej nerobí vhodnú kandidátku. Nicholsonová má zas viacero konfliktov s predstaviteľmi radikálnejších opozičným strán a podobne ako Remišová trpí nekompetentnosťou. Šimkovičová ako nový líder je snáď len zlým vtipom. Dvojica Mihál-Beblavý je síce zaujímavá, možno aj kompetentná, no zatiaľ trpí malou podporou. Títo dvaja pri tom len pokračujú v starom príbehu zakladania ďalších a ďalších opozičných strán, čo opozíciu ako takú viac oslabuje ako posilňuje.
V rámci opozície teda logicky žiadny líder neexistuje a žiadna vyhliadka na zmenu nie je. Práve naopak, opozícia je rozhádaná a neakcieschopná a to už veľmi dlho. Niektorí ľudia kričia po zmene, ale tá zjavne nie je k dispozícii a preto by som pre tento moment radšej bol rád za relatívne stabilnú vládnu koalíciu.