Koalícia sa opäť nedá nazvať kľudným zoskupením, aj keď sa na druhej strane nedá hovoriť o žiadnom otvorenom a neprekonateľnom spore. V každom zdravom vzťahu prichádza aj k určitým nezhodám a preto mi príde tá dráma, ktorú novinári robia okolo koalície a zmrazovania platov, celkom nevhodná.
Zmrazovanie platov je síce možno serióznou témou, ale určite nie tak vážnou, aby na nej padala vláda. Premiér Fico sa rozhodol pohroziť spojením hlasovania s hlasovaním o dôvere vláde len z jedného jediného dôvodu – pre Smer sa zjavne tieto platy na vrchu spoločnosti stali principiálnou vecou a postup Smeru sa dá v tomto prípade jednoznačne považovať za ľavicový. Ak teda niekto Smeru vyčítal nedostatok „ľavicovosti“, určite si prišiel na svoje.
Podobné spory sú v opozícii na dennom poriadku. Zoberme si to teda tak celkom na rovinu. Koalícia nie je vo všetkých bodoch priebehu politického života jednotná, čo je celkom logické. Pokiaľ sa ale jedná o opozíciu, tá nie je jednotná skoro v ničom. Je pekné, ako Remišová vykrikuje na tlačovke, že nech to premiér nechá tak a nech im odovzdá krajinu. A pani Remišová, kto by bol akože ochotný vládnuť s vašim pánom fuhrerom Matovičom? Veď on má problém aj s budovaním strany, ako by preboha mohol riadiť štát? A ako by asi tak vyzerali rokovania medzi ním, Sulíkom, Hlinom a Kollárom?
Skúsme si len nachvíľku predstaviť takúto vládu a prídeme k jednoznačnému záveru. V dnešnej vláde je určitý typ konfliktu, ale vláda si ho v rámci svojich mechanizmov dokáže vyriešiť. Klub Smeru si v zásade svoje interné problémy doriešil tiež a vláda môže ísť ďalej. Ja osobne si myslím, že išlo len o nejaké väčšie nedorozumenie a cieľ majú všetci v zásade rovnaký. Čo ak by ale dnes pri moci bola pravica? A ešte v tom zložení, v ktorom to hrozí? Takú vládu by položilo aj toto. Prečo? Lebo Matovič, Sulík, Kollár a Hlina majú oveľa, ale že naozaj oveľa menšie skúsenosti a nižšiu politickú kultúru ako napríklad Fico alebo Bugár.