Ak by sme dnes mali vládu pravicového zlepenca, asi by bola situácia takáto: vládne strany by medzi sebou nekomunikovali, cez médiá by si posielali nepríjemné odkazy a čoskoro by sme boli svedkami ďalšieho pádu pravicovej vlády. Nemusíme chodiť ani veľmi do histórie, keďže presne takto padla Radičovej vláda, vďaka nedostatočnej komunikácii a ako dôsledok nedohodnutých pravidiel.
Súčasná koalícia nie je bez problémov, ale oproti minulým pravicovým zlepencom existujú zásadné rozdiely. Vládna kríza vždy trvá kratšie, politici medzi sebou minimálne komunikujú cez médiá a oveľa viac osobne a v neposlednom rade sa spoločným úsilím v obidvoch krízach podarilo nájsť riešenie uspokojivé pre všetky zúčastnené strany. Tentokrát sa jednalo o roztržku medzi Smerom a Mostom-Híd.
Zo začiatku to vyzeralo zle, ale vzhľadom na viaceré skutočnosti by som sa priklonil skôr k názoru, že sa pod to podpísali médiá. Tie už písali rôzne katastrofické scenáre v podobe predčasných volieb, odstúpenia premiéra a tak podobne. Skutočnosť je však taká, že kde sa nájde spoločná reč, tam sa nájde aj riešenie.
Smeru išlo v princípe o to, aby sa platy poslancov nezvýšili o výraznú čiastku a netrval nutne na slovese „zmraziť“. Mostu na strane druhej vadilo zmrazenie, avšak netrval nutne na navýšení platov o výraznú čiastku. Symbolické navýšenie je veľmi kompromisným riešením pre všetky vládne strany, ale v prvom rade pre občanov, ktorí sa nebudú musieť pozerať na to, ako si politici zvyšujú platy o 1000 Eur.
Výsledkom tohto menšieho konfliktu je pravdepodobne opäť silnejšia koalícia, preukázanie príkladnej akcieschopnosti a veľmi správny kompromis. Opozícia do toho zasahuje, ale nie konštruktívne – jediným cieľom je pošpiniť vládne strany. Škoda, keby sa dalo s opozíciou konštruktívne komunikovať, možno by sa dokonca mohla aj zapojiť do diskusie.