Je Iveta Radičová obeťou Dzurindu, alebo bola len typickou političkou bez chrbtovej kosti?

28. marca 2018, Roman Novák, Nezaradené

Iveta Radičová nemusela byť taká čistá, ako máme vďaka článkom liberálnych médií tendenciu si myslieť. Za normálnych okolností by som si ju v hlave predstavil ako obeť Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša, pretože takto to vždy bolo prezentované a ako človek som tiež len zdravo manipulovateľný masovými médiami. ALE:

Nedávno vyšli na povrch informácie, ktoré môžu byť pre mnohých podporovateľov expremiérky zarážajúce. Celý tento tok informácii súvisí s tým, že rovnako ako sa aktivizuje strana podporujúca slušné Slovensko a snaží sa Smeru šliapať po prstoch, aktivizuje sa aj druhá strana, ktorej sa podľa mňa celkom logicky nepáči, že na Slovensku majú na ľudí až nezdravý vplyv opoziční politici, mimovládky a médiá, ktoré nie sú financované úplne transparentne a najmä celkom úspešne a cielene taja, koľko peňazí dostávajú zo západného zahraničia.

Iveta Radičová sa v roku 2005 na 8 mesiacov stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny. Počas tejto doby stihla odsúhlasiť naozaj pomerne vysoké množstvo dotácii. Ich výška by však možno až tak nevadila, ak by smerovali na správne veci. Ich smerovanie je však aj vzhľadom na posledné týždne veľmi podivné. Počas týchto 8 mesiacov smerovalo 16 miliónov SK do nadácii ako Open Society Foundation, S.P.A.C.E a ich odnožiam – teda do nadácii, ktoré preukázateľne spadajú pod portfólio miliardára Sorosa, ktorý je dnes vo svete celkom živou témou. Žeby išlo o jedno z poďakovaní za to, že nám „pomohol zosadiť Mečiara“?

Okrem faktu, že peniaze boli nasmerované smerom k Sorosovým nadáciám, je tu ešte jedna dôležitá vec. Agentúru S.P.A.C.E vedie Eva Kelley, za mlada Radičová. Je to dcéra Ivety Radičovej. Nie je to konflikt záujmov, pani expremiérka? Okrem toho, plat z tejto nadácie preukázateľne dostával a možno ešte stále dostáva Ivan Mikloš. Eva Kelley pri tom vedie viacero nadácii, ktorých financovanie podľa zistení nemusí byť úplne v súlade s kostolným poriadkom.

Do tejto siete ľudí presadzujúcich „slušné Slovensko“ zapadá ešte viacero známych ľudí. Grigorij Mesežnikov je členom Open Society Foundation, zároveň sa často vyjadruje v médiách a obhajuje aj Ivetu Radičovú, aj pravicovú opozíciu. Pracuje v Inštitúte pre verejné otázky, ktorý spoluzakladal Kiskov najbližší – Martin Bútora, ktorý je taktiež vo vedení Open Society Foundation. Oľga Gyarfášová je v agentúre Radičovej dcéry S.P.A.C.E a zároveň spolupracuje s Mesežnikovom v Inštitúte pre verejné otázky.

Keď si teda dáme dokopy informácie o organizátoroch protikorupčných protestov, učiteľských protestov, protestov za slušné Slovensko, o prezidentovi, o Radičovej a o ľuďoch, ktorí s nimi vo verejnom priestore pracujú, vyjde nám celkom zaujímavá a logicky pospájaná sieť manipulátorov – prečo sa teda bavíme o konšpirácii? Veď sledujme fakty.