Andrej Kiska prišiel do politiky s veľkými ambíciami. Chcel spájať a nie rozdeľovať, chcel byť prezidentom všetkých občanov a chcel vniesť do politického života určitý poriadok. To, čo vidíme po jeho mandáte, je ale presný opak toho, čo sľuboval.
Zaujímavý je však jeho prístup k opozícii, ktorý pre normálneho človeka nie je vôbec predvídateľný. Bohvie, či je to Kiskom, alebo jeho tímom poradcov s autokratickými tendenciami, ale Kiska nie len, že nie je prezidentom všetkých občanov, no dokonca stráca kontakt ešte aj so svojim voličom, ktorý je z neho značne sklamaný. Namiesto spájania opozície momentálne Kiska robí presný opak a mám pocit, že jeho preferenčný potenciál značne upadá a spomenuté fakty sú toho významným faktorom.
Vzťah Kisku a opozície bol do značnej miery počas prvých dvoch rokov jeho mandátu kooperačný. Opozícia videla v Kiskovi boha, ktorý ju konečne dovedie k úspechu. Nikdy ho však nenazvala opozičným lídrom, lebo sa do tejto role pasuje Richard Sulík, predseda najsilnejšej opozičnej strany. A tu nastáva problém. Akonáhle začal Kiska hovoriť o svojich cieľoch v parlamentnej politike, parlamentné opozičné strany potichu dúfali, že ich jednoducho podporí a chopia sa moci.
Kiska však chce zjavne viac. Kiska nechce už len sedieť v paláci, podpisovať zákony, menovať ľudí do rôznych pozícii a usmievať sa na rôznych reprezentatívnych akciách. Kiska chce vládnuť, chce mať moc – jednoducho trpí presne rovnakou slabosťou, ako veľa ľudí v okolí každého z nás. Po vzniku projektov ako Progresívne Slovensko (PS) a Spolu, sa vzťahy medzi Kiskom a parlamentnou opozíciou stali citlivejšími.
Sulík začal pristupovať ku Kiskovi oveľa tvrdšie a čo nás asi prekvapilo mnohých, začal ho za niektoré veci otvorene kritizovať – napríklad za zavádzanie voliča. V tomto treba dať ale Sulíkovi za pravdu. Kiska ku svojmu voličovi rozhodne nie je úprimný.
Naviac, čísla z posledného prieskumu hovoria jasne. Kiska poplietol opozičného voliča a ten úplne nevie, kto vlastne dnešnú opozíciu tvorí. Posledný prieskum ukázal, že by sa do parlamentu dostalo až desať strán a to sa ešte neráta so vznikom Kiskovho vlastného projektu, ktorý vyzerá ako najpravdepodobnejší scenár jeho zapojenia do parlamentnej politiky.
Takže čo spraví Kiska – pridá sa k PS, k Spolu, alebo vytvorí niečo vlastné? Nech už bude naplnený hocijaký z týchto troch scenárov, Kiska opozíciu rozdrobí a rozháda.