Sledovať médiá a opozíciu v týchto dňoch, to je pomaly lepšie, ako keby v kinách vyšiel nový Harry Potter. Od oznámenia pravdepodobnej kandidatúry Maroša Šefčoviča na prezidenta SR, je v jednotlivých redakciách, v ktorých majú niektorí novinári Kiskov portrét možno aj na stole, veľmi rušno. Niet sa čo čudovať, Smer proti tejto skupine ľudí už takmer naisto postaví kandidáta, ktorý s určitosťou môže byť nad ich sily.
Hlavnou náplňou práce novinárov a opozície bol v posledných rokoch len čistý „hate“, ako by to oni nazvali. Jednoducho ich hlavným obsahom bola nenávisť ku všetkému, čo Smer spraví, povie, vyprodukuje, prehlási, nepovie, nespraví, neprehlási, zabudne… jednoducho každá jedna činnosť, ktorú vykonal člen Smeru, alebo aj sympatizant, nominant, fanúšik… všetko bolo a je z ich pohľadu zlé a hodné kritiky. A to ani nehovorím o tom, keď si napríklad niekto na sociálnych sieťach dovolí zastať sa tejto strany. V tom prípade na vás vyletí toľko ľudí s vulgárnymi a maximálne neslušnými urážkami, že to snáď ani nie je možné. Najhoršie je, že potom tí istí ľudia prídu na ulicu a vykrikujú, že sú za slušné Slovensko… nie, nie sú, sú akurát tak za svoj názor a miestami ho presadzujú vyslovene agresívne.
Neznášanlivosť v spoločnosti, to je to, čo tú dnes médiá, opozícia a prezident Kiska, prinášajú. Prezident, ktorý chcel byť prezidentom všetkých občanov a spájať národ, jednoducho a jasne zlyhal. Národ rozdelil a spolu so svojimi kamarátmi z médií a z opozície spravil z našej spoločnosti spoločnosť, v ktorej jeden útočíme po druhom dennodenne a to často kvôli úplným banalitám.
Toto je z môjho pohľadu najhlavnejšia vec, ktorú môže Šefčovič ako prezident zmeniť. Nie sú potrebné žiadne zázraky. Slovensko jednoducho potrebuje lídra, ktorý dokáže spoločnosť opäť spájať a upokojovať v dôležitých momentoch. Čo napríklad robil Kiska, keď sme si ako spoločnosť prechádzali dosť ťažkou zmenou na poste premiéra a ministra vnútra? Namiesto upokojenia burcoval svojich priaznivcov, aby druhý názorový tábor ešte viac neznášali. Takto sa jednoducho prezident nespráva. Je to špecifická a špeciálna politická pozícia, v ktorej politik musí odhodiť stranícke tričko a byť ťažiskom spoločnosti. Byť jednoducho osobou, ktorá nás spojí v momente, kedy to ako národ potrebujeme.
Som teda presvedčený, že už tu nepotrebujeme takých ľudí ako Kiska. Mistrík je jeho obdoba a pohybujú sa okolo neho veľmi podobní ľudia, ako okolo Kisku. Som však presvedčený, že Slovensko v prezidentskom úrade nepotrebuje kontinuitu, ale zmenu, aby sme mali konečne prezidenta, v ktorom každý z nás môže nájsť oporu.