Roman Novak

„Keď ma voliči tým lídrom pravice neurobia prirodzene, tak si to teda kúpim“, povedal si asi R. Procházka pred časom a tento plán plní konzekventne. Alebo: podrazy, prachy a marketing, to nie je tá zmena, ktorú potrebujeme.

Najväčšie sklamanie a dezilúzia slovenského pravicového voličstva pramenila – teda okrem chronickej neschopnosti spoločného ťahu na bránu – zo zistenia priepastného rozporu medzi aurou „tých slušnejších“ v slovenskej politike a skutočnosťou, ktorú tak kvetnato a šokujúco zároveň popísal spis gorila. Z tohto sa pravicový volič ešte zjavne ani nestihol úplne spamätať a ako sa zdá, má našliapnuté k ďalšiemu veľkému sklamaniu v najbližších rokoch.

O čom hovorím? O tom, že výzor a rétorika, ergo marketing ambiciózneho gazdu slovenskej pravice je síce na míle vzdialený od gazdu niekdajšieho – v tom je podstata úspechu, avšak – a tu je moja pointa – metódy Radoslava Procházku sú ako z veľkej Mikiho knihy o politickom úspechu.

Tri veci: podrazy, veľké prachy a za ne dobrý marketing.

Je známe, že v konzervatívnych a mediálno-politických kuloároch Bratislavy nemá R. Procházka veľmi dobrú povesť a to nielen pre jeho zjavnú bohorovnosť – tá by sa ešte dala vydržať, ale aj pre jeho schopnosť bez vážnejších výčitiek podraziť „súputníka“. Najvýraznejšie sa táto črta prejavila v dvoch momentoch resp. vzťahoch. V prvom vo vzťahu k D. Lipšicovi. Keď sa vtedajšia nádejná omladina KDH (Lipšic, Žitňanská, Procházka) rozhodla na spoločný odklon od hnutia, Procházka si to napokon rozmyslel a išiel si svojou cestou napriek tomu, že to bol práve D. Lipšic, ktorý ho pôvodne na kandidátku KDH, teda do politiky, dostal a jeho ľudia robili mladému Procházkovi kampaň.

Neskôr chcel Procházka podporu Novy v prezidentských voľbách, odmietol ale byť kandidátom Novy. Veď prečo by jej mal pomáhať, keď mal vlastné stranícke ambície, povedal si zjavne. Dnes sa na Lipšica už môže len blahosklonne usmievať. Kým jeden s oligarchami bojuje, druhý s nákladmi na kampaň zjavne problém nemá. Druhý moment podrazáckej nátury Procházku sa prejavil v prezidentských voľbách, konkrétne v ne-podpore A. Kisku pred 2. kolom, ktoré spôsobilo značné znechutenie pravicovej obce a hovorí o ňom aj toto video: https://www.youtube.com/watch?v=ZUKxmrJngig

Ale poďme k prachom, lebo tu to je ešte zaujímavejšie. Že si s čistotou financovania svojej politickej kariéry Procházka nerobí nejaké vážne problémy svedčí známa nahrávka I. Matoviča, z ktorej je zrejmé, že R. Procházka chcel pri platení za inzerciu obísť zákon a platiť polovicu „na drevo“, teda nelegálne. Že sa na túto vec pomaly zabúda iste nebude len vec prirodzenej krátkosti voličskej pamäte, ale aj nadpráce médií, ktoré – určite čisto náhodou – patria novému holdingu jednej finančnej skupiny. Ostatne, viac som o tom písal aj tu http://romannovak.blog.pravda.sk/2015/05/18/hraju-media-penty-s-prochazkom/

A tu sa už problém stáva zásadným, pretože podozrenia, že za Sieťou stoja rôzni ľudia s pochybnou eurofondovou a inak „na štátnu kasu prisatou“ históriou by sa dal ešte opomenúť, avšak masívnosť súčasnej volebnej kampane Siete – bilboardy už od jari – tzn. do volieb v marci 2016 celoročná celoslovenská bilbordová kampaň, veľké letné ľudové akcie, drahí volební konzultanti aj zo zahraničia – USA a Česka, celoplošné inzercie a pod. svedčia o tom, že za projektom nebudú len drobní akcionári, a už vôbec nie onen úver z Fio-banky, za ktorý Procházka neručí svojim celým majetkom, ako rád opakuje (viac tu: https://www.youtube.com/watch?v=RZgpRRxVxuA  a tu https://www.youtube.com/watch?v=ISo0ZF5Bd-8 ), ale zjavne aj jedna veľká finančná skupina, pre ktorú docent Procházka čisto náhodou vyhral 30 mil. od štátu.

Takže Radoslav Procházka zjavne nič nenechal na náhodu: marketing má na kvalitnej úrovni, to treba uznať, médiá tiež obhospodáril cez priateľskú skupinu, keďže o volebné finančné zdroje nemá núdzu, mohol si zobchodovať aj prieskumné agentúry, ktoré z neho lídra robia a zjavne sa spolieha na to, že keď sa bude ako líder dostatočne dlho tváriť a takto formulovať svoje výstupy, nakoniec ho ako lídra vďaka známemu „bandwagon“ efektu pravicový volič akceptuje. Napokon, ohrozených hlasov na pravom straníckom spektre je viac ako dosť.

Takže podčiarknuté a sčítané. Radoslav Procházka to hrá naozaj profesionálne. Problém je, že za jeho hrou je jeden veľký cynický kalkul počítajúci s tým, že voliči na pravo sú takí zúfalí, že akceptujú akúkoľvek zmenu, bez ohľadu na to, že za jej kulisami budú metódy, ako cez kopirák prebrané od politiky starej.

A teda ešte na záver, ak stojí rozhodovanie pravicového voliča pre najbližšie roky tak, ako ho prezentuje tento komentár https://www.postoj.sk/8839/tajne-volby-2016-prochazka-verzus-kiska , tzn. pravica A. Kisku alebo pravica R. Procházku, tak si už dnes vyberám tú prvú. Lebo nová fasáda, ale staré metódy, nikdy novú a lepšiu kvalitu nepriniesli.