Roman Novak

Už to síce nie je téma titulkov, a asi ani opozičných statusov, ale v politických hádkach na to ešte stále príde reč: namiesto vlády zradcov z Mostu a Siete tu mohla byť pravicová vláda a s ňou konečne zmena.

Chápem pretrvávajúcu frustráciu v pravicových kruhoch, no po posledných rozporoch v SaS a u Kollárovcov, po plánoch tieňovej vlády opozičných strán, ktorá skončila skôr, ako začala (TU), je snáď už každému jasné, že vízia pravicovej superkoalície SaS, OĽaNO, SNS, Most, Sieť, podporovanej Kollárovou rodinou bola čistá ilúzia.

Nechajme teraz bokom fakt, že takáto koalícia by závisela aj od spolupráce (…) dvojky Matovič – Bugár, ktorí svoju vzájomnú úctu a rešpekt nijak neskrývajú … Problém by totiž bol aj v ďalších stranách.

To, o čom sa hovorilo už pred voľbami, že vovnútry SaS nie je spokojnosť krídla Nicholsonová-Poliačik a spol. s vedením Sulíka a teda po voľbách dôjde k rozporom, sa ukázalo ako pravdivé. Najprv to boli pomerne otvorené slová Nicholsonovej aj Poliačika o nie úplnej spokojnosti s štýlom a obsahom SaS pod vedením Sulíka (dôkaz), aby napokon existenciu dvoch krídel v strane potvrdil Mihál kandidatúrou na predsedu. Pekne, nie osobne do očí Sulíka, ale na tlačovke. To samozrejme vyprovokovalo agresívnu reakciu lojálneho sulíkovca Galka – článok.

Ok, takže SaS, ktorá vyzerala krátko po voľbách aj so svojim predsedom ako ako tak dospievajúca strana, akoby zase zabudla, že najväčším problémom našej pravice sú vnútorné rozpory a delenie, a sme späť, kde sme boli.

Lepšie to najnovšie nevyzerá ani v Borisovej rodinke, kde jeho buranský veľkohubý štýl zjavne nevonia nielen televíznej tváričke Šimkovičovej, ale aj bývalému šéfovi Strany práv občanov, ktorú Boris pred voľbami kúpil. Aj tu vývoj otvorený.

A aby sme nezabudli, táto pravicová vláda mala okrem dueta Bugára – Matoviča stáť aj na spolupráci napr. Poliačika s Kollárom, o ktorom v kontexte vývoja migračnej krízy Poliačik hovorí, že má problém s nim zotrvať v jednej miestnosti … TU je dôkaz. Hm…

Na záver teda len otázka. Ako by reálne fungovala takáto pravicová zostava? Odpovedzte si sami, ale nezabudnite pri tom na praxou preverený fakt, že vládna zodpovednosť stavia strany pred naozaj ťažké rozhodnutia, často voľbu medzi menším a väčším zlom, pred neporovnateľne ťažšie rozhodovania, aké ponúka pohodlný pobyt v opozícii s jediným programom: kritizovať, moralizovať a navrhovať riešenia, pri ktorých nenesiem žiadnu zodpovednosť napríklad za ich finančnú náročnosť.

Takže naozaj tu bola reálna alternatíva tejto vláde, z ktorej teda nie je nikto nadšený, ale na lepšiu sme tento krát zjavne nemali?