Roman Novak

Ak by som sa z pozície zahraničného návštevníka našej krajiny pozeral na slovenskú politickú scénu prostredníctvom niektorých médií, moja mienka o Slovensku a jeho vláde by dozaista nebola vysoká.

Modernými sú v poslednej dobe takzvané pseudorevolúcie. Pravicové médiá totižto zistili, že ani pomocou svojích zavádzajúcich článkov jednoducho nedokážu ľudí prinútiť vstať a ísť na protest. Museli teda nájsť inú cestu, ako na to.

Začali teda pracovať s tými pár stovkami, možno tisíckami ľudí, ktorí prišli. Vždy ich veľmi šikovne napracú na jednu kopu a urobia veľmi pôsobivé fotky, ktoré majú navodiť dojem, že sa na proteste zúčastnil pomaly celú národ. Zoberme si posledné protesty sestričiek a učiteľov. Najprv som si aj ja myslel, že sa deje niečo podstatné. No pri pohľade na tie štatistiky sa mi zastavovala myseľ.

Do protestu sa aktívne zapojilo len do 5% dotknutých ľudí. A čo ostatní? Pre nich bolo robené to divadlo v médiách. Protestov pred Bonaparte sa týka vlastne veľmi podobný, takmer identický príbeh.

Je to asi veľmi podobná manipulácia, ako sa udiala pred nedávnom v Turecku. Ich prezident podobne varí z vody, aby si upevnil moc. Jediný rozdiel je ten, že v Turecku sa moc upevňuje a u nás sa ju opozícia už veľmi dlho snaží získať. Ale ak mám povedať pravdu – opozícia nemá na vládnutie ani odborné, ani psychické predpoklady.