Roman Novak

Dnes doobeda som s nechuťou zastihol článok o nahrávke Gorila, ktorej originál mal vlastniť podnikateľ Kočner a ktorý mal ukázať, resp. prehrať, vtedajšiemu predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi. Nemyslím si, že je z pohľadu Sulíka šťastnou stratégiou stále dookola uverejňovať útržky z rozhovorov s Kočnerom. Už len fakt, že sa s ním ako predseda parlamentu stretol 10 krát a zakaždým s ním preberal vážne informácie, na ktoré by niektorí museli mať bezpečnostnú previerku, je veľmi poľutovania hodný a je to Sulíkova hanba.

Pokiaľ sa tu teda v spoločnosti rozprávame o vplyve bohatých podnikateľov a oligarchov na politiku, mali by sme v tomto kontexte riešiť v prvom rade Richarda Sulíka a SaS. Viem, že z kontaktov s oligarchami sú obviňovaní viacerí politici, no len Sulík to má preukázané. Zanedbateľné nie je ani to, že sa s Kočnerom nestretával pred začiatkom svojej politickej kariéry, ale počas nej, priam až počas toho, ako sa nachádzal na pozícii druhého najvyššieho ústavného činiteľa.

Kočner Sulíkovi rozprával do jednotlivých krokov počas mandátu predsedu parlamentu, no slovo mal aj pri vytváraní prvej kandidátky SaS. Kočner Sulíkovi poslúžil ako súkromný detektív, ktorý zisťoval špinavosti na jednotlivých kandidátov SaS, aby vedel, koho vylúčiť. Kočner mal vtedy poukázať na nečistý profil súčasného župana v BSK Drobu, ktorého si však Sulík na kandidátke aj napriek tomu nechal.

Nechajme teda jednotlivé strany bojovať v politickom boji, no nehovorme, že Smer je strana oligarchov, zatiaľ čo potenciálne budúca najsilnejšia pravicová koaličná strana SaS je čistá. V žiadnom prípade to nie je pravda a Sulíkov vzťah s Kočnerom je toho veľkým dôkazom.

Pokiaľ budeme o takýchto veciach mlčať, nebudeme s našimi politikmi nikdy spokojní.

A keď už sme boli pri tej Gorile, je príhodné poukázať na to, že to bola v prvom rade kauza pravicovej vlády SDKÚ-DS, ktorá sa nevedela uskromniť a potrebovala nakŕmiť svojich sponzorov.