Roman Novak

Musím povedať, že slobodu prejavu považujem za veľmi pokrokovú a liberálnu myšlienku, ktorá mimo iného prispela k novej podobe sveta po roku 1989. Postupne sa však do značnej miery ukazujú ťažkosti, ktoré sa môžu spájať s týmto typom slobôd. V prvom rade ma šokuje, že dnešné médiá slobodu prejavu nie len zneužívajú, ale aj porušujú.

Médiá sú bez akéhokoľvek zaváhania veľmi zaujímavou témou. Novinári sa na Slovensku totižto večne sťažujú, že sú porušované ich práva. Tu by sa pravdepodobne najviac hodila veta: „ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva“. Verte mi, so zahraničnými novinármi mám skúsenosti taktiež a väčšinou platí veľmi jednoduché pravidlo. Dobrý vzťah novinár-politik funguje tam, kde existuje akási obojstranná slušnosť. Novinár si môže dovoliť kritizovať politika, no zároveň pozitívne zhodnotí dobré kroky. A toto aplikuje na každú jednu časť politického spektra. Teraz hovorím konkrétne o nemenovanom nemeckom denníku, ktorý si aj napriek svojej povahe zachováva akú takú objektivitu a od toho sa odráža aj vzťah jeho redaktorov s politikmi. Pre takýchto novinárov sloboda prejavu a s ňou súvisiace práva predstavujú v prvom rade väčšie možnosti objektívne informovať občanov svojho štátu.

Skúsme si teraz tento prípad porovnať napríklad s priemerným novinárom z Denníka N. Novinár z denníka svoje práva a slobody nadobudnuté po roku 89 nevyužíva na väčšie možnosti byť objektívny, ale na to, aby si mohol vybrať, že v koho prospech bude subjektívny. A keďže tomuto novinárovi zaplatí najviac prezidentská kancelária a Matovičove OĽaNO, tak informuje občanov o subjektívnej pravde tak, aby to získavalo popularitu týmto ľuďom. Správanie tohto novinára k druhej strane politického spektra je naviac veľmi arogantné a neslušné (skákanie do reči, uverejnenie poloprávd a pod.), no a politik mu toto správanie logicky vracia, pri čom sa tento novinár snaží vzbudiť v ľuďoch pocit, že je ten politik jediný vinný. Takýto novinár dokonca svoje práva a slobody zneužíva aj na väčšie možnosti klamať, dokonca niekedy aj falšovať dokumenty.

Múdry človek má teraz v hlave jednoznačnú otázku. Na čo je potom novinárom sloboda, keď ju nevyužívajú na to, na čom im bola udelená?

Avšak je potrebné pridať jedno zásadné konštatovanie, aby sme sa zle nepochopili. Ja som za práva a slobody aj pre novinárov, no nepáči sa mi, keď svojou jednostrannosťou obmedzujú práva ľudí urobiť si svoj vlastný názor. V konečnom dôsledku by sa to dokonca dalo považovať za nedemokratické. Novinári ako Tódová, Korda a spol. by sa nad týmito riadkami mali veľmi vážne zamyslieť.

Na koniec pridám jeden názorný príklad tejto subjektivity. Pamätáte si ako Tódová behala za prezidentom Gašparovičom v časoch, keď odmietal vymenovať nového generálneho prokurátora? Prečo sa jej zrazu nechce behať sa prezidentom Kiskom kvôli prípadu nevymenovaných ústavných sudcov?