Roman Novak

Dnes ráno som sa zas raz presvedčil, že novinárska profesionalita nemá hraníc. Samozrejme, irónia. Jeden zo známych portálov (aktuality.sk) dnes vyšiel s informáciou, že až 30 poslancov Smeru v tomto volebnom období nepredložilo ani jeden zákon. K tejto informácii sa portál stavia kriticky – no presne tak, ako si to ich chlebodarcovia objednali.

A hneď v prvých odstavcoch sám autor nechtiac odhaľuje, že kto je jeho skutočným zamestnávateľom. Nezabúda sa totižto obratom zmieniť o tom, že je najaktívnejším zákonodarcom Igor Matovič, nasledovaný Eugenom Jurzycom a Janou Kiššovou. Spojenci OĽaNO a SaS sú tu teda zas raz opisovaní ako hrdinská pechota zasahujúca proti zlej vláde, ktorá nič iné nerobí, len berie verejné peniaze a škodí Slovákom.

Každého novinára by však už na škole mali naučiť, že politické kroky sa nemajú posudzovať len po kvantitatívnej, ale aj po kvalitatívnej stránke. No a presne túto druhú autor článku absolútne ignoruje a je asi aj jasné prečo. Z kvalitatívneho hľadiska totižto zákony predkladané jeho chlebodarcami, napríklad Matovičom, nestoja za nič. Sú to len obyčajné populistické kroky, ktoré žiadnu pridanú hodnotu nemajú a vo veľkej väčšine prípadov slúžia len ako reklamné kroky inak celkom neschopných opozičných strán.

Treba podotknúť, že parlament nie je holubník. Cieľom nemá byť predkladať čo najviac, ale čo najlepšie. To znamená, že netreba písať zákony len na to, aby boli napísané. Mne osobne je jasné, že v opozičných kluboch existuje veľa poslancov, ktorí predložili viac ako 50 zákonov, no skúsme sa spýtať samých seba, že či existuje vôbec šanca, že všetky tie zákony boli spracované kvalitne a mali šancu zlepšiť Slovensko. Ja osobne o tom pochybujem, keďže opozícia má dnes najmä hercov a nie odbornú základňu spôsobilú písať zákony.

Parlament teda nie je nečinný, ale prechádzajú predovšetkým vládne zákony, ktoré sú vytvárané v súlade s programom, ktorý si vláda stanovuje. Tieto zákony sú väčšinou vytvárané odbornými skupinami na ministerstvách a v návrhoch sú zohľadnené aj napríklad ekonomické, bezpečnostné alebo sociálne faktory.