Roman Novak

Denník N sa netají svojou náklonnosťou k opozícii, k prezidentovi Kiskovi a k novovznikajúcim subjektom s cieľom priniesť do spoločnosti liberálne, alebo ak chcete, progresívne hodnoty. To, že vo svojom obsahu viditeľne zamieňa pojmy liberálnosť a progresivita, to asi necháme na iný článok. Je však až zarážajúce, ako si Denník N a sociologička pre neho publikujúca interpretujú posledný výskum, ktorý sa zaoberal hodnotami v našej spoločnosti. Výskum aj jeho interpretáciu považujem za značne problematické momenty.

Výskum prebehol pod patronátom agentúry FOCUS, ktorá pre jeho účely použila formu osobných rozhovorov. Tu už treba v prvom rade skonštatovať, že ide o typ výskumu, ktorého výsledky nezávisia len od samotného názoru respondenta, ale aj od mnohých ďalších okolnosti, pri čom mnohé z nich súvisia s osobou, ktorá sa jednotlivé otázky pýta. Respondent si ich môže interpretovať rôzne napríklad v závislosti od toho, akým tónom sa ho osoba poverená zberom dát pýta. A to je naozaj len jeden príklad. Forma pološtandardizovaného až neštandardizovaného rozhovoru prináša značnú dávku subjektivity, ktorá škodí výsledkom.

„Respondenti dostali na posúdenie deväť stimulov, ktoré odrážajú aktuálnu verejnú diskusiu na Slovensku. Zámerne sme sa sústredili na oblasť kultúrnych hodnôt a politických smerovaní, pričom, samozrejme, do komplexnejšieho obrazu by patrili aj otázky ekonomicko-sociálne, zahraničnopolitické, environmentálne a ďalšie“. V takomto duchu sa na stránkach Denníka N vyjadrila sociologička Oľga Gyárfášová.

Jednotlivé stimuly sú však uvádzané veľmi nešťastnou formou. Sú moc široké a 10 ľudí by si pod nimi mohlo predstaviť 10 rôznych interpretácii. Človek môže mať naviac liberálne názory v ekonomickej oblasti, ale zároveň konzervatívne názory napríklad v oblasti výchovy mládeže. Výsledkom je nelogickosť niektorých štatistík, ktoré z tohto prieskumu vzišli. Napríklad: až 63% ľudí súhlasí s potrebou chrániť kresťanstvo pred islamom, no len 30% z respondentov súhlasí s kresťanským konzervativizmom. Tu vidím problém v nedostatočnej predstavivosti respondentov, že čo znamená kresťanský konzervativizmus. Ak totižto niekto chce chrániť nejaké náboženstvo pred iným, vychádza mi z toho, že má na to nejaký dôvod. Ak ním však nie je to, čo dané náboženstvo hlása, tak čo? Možno by otázka mala znieť, či ľudia považujú za potrebné chrániť Európu pred islamom. V takýchto príkladoch by sme mohli pokračovať, ale chcem sa čo najskôr dostať k spornému bodu, ktorý sa týka liberalizmu.

K liberálnej demokracii sa hlási približne 36% ľudí, čo je relatívne malé číslo na to, že je mnohými ľuďmi prezentovaná ako prevládajúci a nastupujúci svetonázor. Pojem liberálna demokracia však pravdepodobne taktiež nemohol byť väčšine respondentov známy a preto si len s ťažkosťami viem predstaviť, že ako s ním ich hlavy pracovali. Navyše, s pojmom budú mať problém asi aj v Denníku N.

Keď si nalejeme čistého vína, môžeme jednoznačne skonštatovať, že cieľom článku na stránkach Nka bolo ukázať ľuďom, že ľudia chcú uchovať národnú suverenitu (68%) a že sú im blízke hodnoty patriotizmu a vlastenectva (59%). Cieľom je ukázať, že premiér Fico ide proti občanom tým, že má záujem byť súčasťou tvrdého jadra EÚ. Na druhej strane však samotný denník na svojich stránkach až hýri hodnotami liberalizmu, ktoré hlásajú aj ich obľúbenci (napríklad Andrej Kiska a Progresívne Slovensko). Je tu teda zjavný konflikt záujmov, keďže správny liberál by bol zaručene stúpencom hlbšej integrácie a myslím si, že spomínaní pán a hnutie stúpencami aj reálne sú.

Je teda nad slnko jasné, že ide o ďalšiu politickú hru bez akéhokoľvek ukotvenia. Denníku nejde o to, aby bola zachovaná nejaká hodnotová kontinuita, ale o to, aby premiérovi redakcia naložila pri každej jednej téme a je smutné, že mnoho ľudí to absorbuje bez akéhokoľvek zamyslenia sa.