Roman Novak

Slovenské zdravotníctvo je tŕňom v oku viacerých obyvateľov Slovenska. Veľká nespokojnosť bola ešte nedávno zaznamenaná v súvislosti s činnosťou zdravotných poisťovní a rôznych podôb čakacích lehôt. Tie boli až príliš dlhé. Či už sa to týka čakania v čakárňach, alebo čakania na rôzne druhy operácii.

Novinári často tému zdravotníctva a školstva zneužívajú v prospech obhajovania „nutnej zmeny“ a čo najskoršieho nástupu opozície, ktorá mávne čarovným prútikom a všetko napraví. Obávam sa však, že realita je úplne niekde inde a opozícia má v skutočnosti pre spomínané oblasti ešte menej odborníkov ako koalícia. Okrem toho sa tieto krízové oblasti riešia ťažko bez konsenzu, ktorý sa na pôde dnešnej opozície hľadá ťažko aj v oveľa jednoduchších témach.

Určité veci sa posunuli smerom dopredu po nástupe krízového manažéra Tomáša Druckera na pozíciu ministra zdravotníctva. Ten už v minulosti dokázal, že v konkrétnej oblasti vie naozaj urobiť poriadok a posunúť veci k lepším zajtrajškom (hovorím najmä o Slovenskej Pošte, ktorú odovzdal v oveľa lepšom stave oproti tomu, v akom stave ju prevzal). Ku svojej úlohe v zdravotníctve sa postavil naozaj čelom.

Rôzne čakacie doby sa skrátili a zdravotné poisťovne už dnes fungujú efektívnejšie a transparentnejšie. Výsledky sú teda badateľné už zhruba po polovici volebného obdobia. Ak sú teda výhovorky opozície, že v minulosti nedostala veľa času na nápravu v zdravotníctve, sú to naozaj len prázdne výhovorky.

Lepšie hodnotenie vystavili aj pacienti a vďaka ich reakciám sa Slovensko v téme zdravotníctva umiestnilo na 13. mieste v celoeurópskom rebríčku. Tento výsledok je markantný a je ocenením snáh nového vedenia ministerstva zdravotníctva.

Mimochodom, neviem si predstaviť, ako by z tejto situácie dostal zdravotníctvo napríklad Alan Suchánek z OĽaNO, ktorý o krízovom manažmente nevie dokopy nič. No toto je už skôr otázka na jeho voličov, ktorých bude pri najbližšej príležitosti, verím, menej.